Ako reportovať uhlíkovú stopu?

GHG Protocol je celosvetovo najznámejší štandard, podľa ktorého môžu firmy, komunity, mestá a aj projekty reportovať svoju uhlíkovú stopu. Zistite ako to funguje.

 

GHG Protocol, taktiež známy ako Greenhouse Gas Protocol, je najpoužívanejším nástrojom na meranie emisií skleníkových plynov a vytváranie stratégií na zníženie týchto emisií. Bolo vyvinuté v roku 1998 v spolupráci medzi World Resources Institute (WRI) a World Business Council for Sustainable Development (WBCSD) a odvtedy sa stalo kľúčovým nástrojom pre mnohé spoločnosti a vlády na celom svete.

GHG Protocol sa vytvoril viacero štandardov ako správne reportovať uhlíkovú stopu. Z pohľadu firmy sú najdôležitejšie štandary “Corporate standard” a “Corporate value chain”.

GHG Protocol a ISO 14064 sú rámce na meranie a správu emisií skleníkových plynov, ktoré môžu byť použité na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti organizácií. Zatiaľ čo GHG Protocol je komplexnejším rámcom, ISO 14064 poskytuje podobné usmernenia pre meranie a správu emisií skleníkových plynov. Rozdiel medzi nimi spočíva hlavne v tom, že GHG Protocol poskytuje rozsiahlejšie usmernenia a pokrýva širšiu škálu emisií skleníkových plynov a činností. ISO 14064 sa zameriava viac na procesy, ktoré musia byť splnené pre dosiahnutie certifikácie a uznania za environmentálne udržateľnú organizáciu.

GHG Protocol rozdeľuje uhlíkovú stopu firmy na tri základné oblasti: Scope 1, Scope 2 a Scope 3.

Scope 1 emisie sú priame emisie, ktoré firma produkuje vo svojich prevádzkach. Týka sa to emisií z spaľovania fosílnych palív v kotloch, výfukových plynov z vozidiel alebo emisií z chemických procesov v priemyselných závodoch.

Scope 2 emisie predstavujú nepriame emisie, ktoré vznikajú pri výrobe elektrickej energie, ktorú spoločnosti nakupujú a používajú vo svojich prevádzkach. Tieto emisie sa nevyskytujú priamo v prevádzkach firmy, ale firma za ne zodpovedá, pretože sú súčasťou celého jej ekonomického cyklu.

Pre podniky je dôležité poznať svoje emisie Scope 1 a Scope 2, pretože to pomáha určiť, kde sú najväčšie príležitosti na znižovanie emisií. Firmy môžu preto prijať kroky na zníženie emisií v oblastiach, kde majú väčší vplyv, a tiež vyvinúť úsilie na výberu ekologickejšej elektrickej energie.

Určovanie emisií skleníkových plynov (GHG) nie je obmedzené len na emisie, ktoré firma priamo produkuje v rámci svojich prevádzok alebo aktivít. Skutočnosťou je, že mnoho emisií GHG sa produkuje v rámci dodávateľského reťazca, alebo v rámci ostatných aktivít, ktoré sú v nepriamej súvislosti s firmou. Scope 3 rieši tieto emisie.

Scope 3 poskytuje rámec na identifikáciu a meranie emisií GHG, ktoré vznikajú mimo firmy. To môže zahŕňať výrobu a nakupovanie surovín, používanie produktov a služieb, ktoré sú spojené s firmou, cestovanie zamestnancov a ďalšie aktivity.

Scope 3 emisie sa zvyčajne kategorizujú do 15 rôznych kategórií, ako napr.  emisie z nakupovaných tovarov a služieb, výroby a likvidácie odpadu, cestovanie zamestnancov, skladovanie a distribúciu produktov a služieb a emisie z používania a likvidácie produktov.

Identifikácia a meranie scope 3 emisií môže byť zložitá a náročná úloha. Poznanie scope 3 emisií umožňuje firmám pochopiť celkovú ekologickú záťaž svojich aktivít a zvýšiť transparentnosť voči zákazníkom a investorom. Zároveň môžu firmy pracovať na znižovaní týchto emisií spoločne so svojimi dodávateľmi a ostatnými partnermi v dodávateľskom reťazci.

Softvérové nástroje na výpočet uhlíkovej stopy umožňujú jednoducho a efektívne vypočítať emisie skleníkov. Môžete vyskúšať zadarmo našu kalkuláciu uhlíkovej stopy vo firme.

 

Kontaktujte nás

Ako sa menila klíma počas histórie Zeme?

Čo je vlastne klíma? Ako sa vyvíjala počas pár miliónov rokov?

Geologický vývoj Zeme sa dá rozdeliť na epochy, ktoré vyjadrujú jednotlivé obdobia v histórii našej planéty. V každej époche prešla Zem skokom v evolúcii a zmenila sa klíma, úroveň CO2 a formy života, ktoré na nej žili.

Prvá epocha, Archeozoikum, trvala od vzniku Zeme pred 4,6 miliardami rokov až do pred asi 2,5 miliardami rokov. V tejto époche bolo prostredie veľmi nehostinné pre život, pretože sa len začal formovať kontinentálny štít, atmosféra bola bez kyslíka a teploty boli veľmi vysoké.

Druhá epocha, Proterozoikum, trvala od pred 2,5 miliardami rokov až do pred 542 milionmi rokov. V tejto époche sa objavili prvé formy života na Zemi, ako sú jednobunkové organizmy a cyanobaktérie. Tieto organizmy začali produkovať kyslík, čím vytvorili podmienky pre ďalší vývoj života. Úroveň CO2 bola vysoká, teploty boli stále vysoké, ale postupne klesali.

Tretia epocha, Paleozoikum, trvala od pred 542 milionmi rokov až do pred 252 milionmi rokov. V tejto époche sa objavili prvé vyššie formy života ako súštruktúrované rastliny a živočíchy. Klima sa stalo miernejšie a teploty klesli na prijateľnejšiu úroveň pre väčšinu živých organizmov. Úroveň CO2 sa v priebehu épochy mierne menila, ale stále bola vysoká.

Štvrtá epocha, Mesozoikum, trvala od pred 252 milionmi rokov až do pred 66 milionmi rokov. V tejto époche sa objavili dinosaury ako dominantné formy života na Zemi. Klima bola mierne a teploty boli stabilné po celú épochu. Úroveň CO2 bola vysoká, ale mierne klesala.

Piatou epochou je Kainozoikum, ktoré trvá dodnes. V tejto époche sa objavili mamuti, nosorožce a nakoniec človek. Klima bola počas tejto časti miernejšia a teploty stabilné, ale v posledných miliónoch rokov sa začala výrazne meniť v dôsledku ľudských činností. Úroveň CO2 sa začala výrazne zvyšovať počas posledných storočí a dnes dosahuje vysokú hodnotu, čo vedie k globálnemu otepľovaniu a zmene klímy.

Epocha s ľuďmi, holocén, sa začala pred 11 000 rokmi a trvá dodnes. V tejto epoche ľudia začali výrazne ovplyvňovať klímu, krajinu a život na Zemi. Úroveň CO2 sa výrazne zvýšila a stále stúpa, čo vedie k globálnemu otepľovaniu a zmene klímy. Je to dôležité obdobie, pretože určuje smer, ktorým sa Zem bude v budúcnosti vyvíjať a ako sa na nej bude žiť.

Geologický vývoj Zeme sa odohrával v priebehu stáročí a bol ovplyvnený mnohými faktormi, ako sú teploty, úroveň CO2, formy života a iné faktory. Každá epocha priniesla zmenu a rozvoj. Aký vplyv má posledná má na súčasný stav planéty a jej budúcnosť?

Kontaktujte nás

Ako môže firma zmeniť svoju uhlíkovú stopu?

Nové požiadavky a spôsoby financovania v rámci EÚ budú zvýhodňovať firmy, ktoré majú svoju uhlíkovú stopu pod kontrolou. Ako viete riadiť svoju uhlíkovú stopu?

Firmy môžu zlepšiť svoju uhlíkovú stopu rôznymi spôsobmi, ako napríklad:

  1. Znižovanie spotreby energie: Firmy môžu znižovať svoju spotrebu energie prostredníctvom úspor energie v budovách a výrobných zariadeniach, ako aj prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako je solárna, veterná a vodná energia.
  2. Efektívnejšie logistické procesy: Firmy môžu optimalizovať svoje logistické procesy, ako napríklad plánovanie trás a využívanie efektívnejších druhov dopravy, aby znížili emisie z dopravy.
  3. Znižovanie odpadu: Firmy môžu znižovať svoje odpady prostredníctvom recyklácie a kompostovania.
  4. Investície do nových technológií: Firmy môžu investovať do nových technológií, ako napríklad batérie pre skladovanie energie, ktoré umožňujú využívať obnoviteľnú energiu efektívnejšie.
  5. Spolupráca s dodávateľmi: Firmy môžu spolupracovať so svojimi dodávateľmi a požadovať od nich, aby zlepšili svoju uhlíkovú stopu.
  6. Transparentnosť: Firmy môžu zverejňovať svoje emisie skleníkových plynov a ich plány na znižovanie ich uhlíkovej stopy, aby poskytli verejnosti transparentnosť a zodpovednosť za svoje činnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že zlepšenie uhlíkovej stopy je komplexný proces, ktorý vyžaduje komplexné a dlhodobé úsilie. Firmy by mali kontinuálne hľadať spôsoby, ako znižovať svoje emisie skleníkových plynov a prispievať tak k boju proti klimatickej kríze.

 

Kontaktujte nás

Uhlíková stopa v podnikoch

Uhlíková stopa v podnikoch … nová požiadavka EÚ na reportovanie. Ako ju zrátať a čo to pre Vás znamená?

Uhlíková stopa je množstvo skleníkových plynov, ktoré sú vypúšťané do atmosféry v dôsledku činností jednotlivca alebo organizácie. Tieto emisie vedú k zvyšovaniu hladiny oxidu uhličitého v atmosfére a prispievajú k globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám. Pre firmy môže byť dôležité sledovať a znižovať svoju uhlíkovú stopu, aby zlepšili svoj ekologický vplyv a zároveň zlepšili svoju zodpovednosť a povesť v očiach zákazníkov a verejnosti.

Ako zistiť uhlíkovú stopu

Predtým, ako môže firma začať znižovať svoju uhlíkovú stopu, je dôležité zistiť, koľko emisií vypúšťa. Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako zistiť uhlíkovú stopu, vrátane interných auditov, externých certifikácií a softvérových nástrojov na výpočet uhlíkovej stopy.

Interné audity zahŕňajú interné prehľad a preskúmanie činností a procesov v rámci firmy, aby sa určilo, kde sú najväčšie emisie. Tento proces môže zahŕňať zber údajov o spotrebe energie, výrobe, doprave a logistike a ďalších činnostiach, ktoré vedú k emisiám skleníkových plynov.

Externé certifikácie zahŕňajú proces, v rámci ktorého sa firma nechá certifikovať od nezávislých organizácií ako je napríklad Carbon Trust alebo ISO 14064. Tieto organizácie poskytujú presný výpočet uhlíkovej stopy a pomáhajú firmám pri implementácii opatrení na znižovanie emisií.

Softvérové nástroje na výpočet uhlíkovej stopy umožňujú jednoducho a efektívne vypočítať emisie skleníkov. Môžete vyskúšať zadarmo našu kalkuláciu uhlíkovej stopy vo firme.

Kontaktujte nás

Reporting udržateľnosti prichádza

Základná definícia biznisu hovorí, že firma existuje, aby produkovala zisk. V tomto storočí, zisk nebude stačiť. To aký vplyv má firma na ľudí a prostredie a ako zmenený svet a klíma tohto storočia môže zamávať firmou a ako sa s tým firma vie vyrovnať, budú otázky, ktoré majitelia či manažéri firiem budú musieť o firme vedieť odreportovať rovnako ako to, či je firma profitabilná. Vitajte vo svete reportingu udržateľnosti (nefinančného reportingu), ktorý práve prichádza a dotkne všetkých firiem priamo alebo nepriamo.

O čo ide?

Akčný plán transformácie ekonomiky EÚ ráta s tým, že na to, aby udržateľné investície definované v Taxonómii (pozri článok o Taxonómii) ovládli trh, je treba zmeniť správanie investorov ako aj podnikov. To sa má diať aj na základe informácií, ktoré o sebe podniky zverejňujú a na základe ktorých sa investori (akcionári, banky) rozhodujú. Smernica o nefinančnom reportingu už existuje od roku 2014 (Non-Financial Reporting Directive NFRD 2014/95), avšak bola definovaná vágne, týkala sa len vybraných veľkých firiem, informácie sa nedali porovnávať a neboli auditované ako i chýbal predpísaný formát reportingu. Európskym parlamentom práve prijatá Európska smernica o reportingu udržateľnosti (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD) všetky spomenuté problémy rieši a pravdepodobne bude mať skôr alebo neskôr ekonomické dopady aj na Vašu firmu.

Aké informácie sa majú zverejňovať?

V podstate má byť zverejnené všetko, čo prispieva k lepšiemu pochopeniu toho, ako je firma odolná voči rizikám vyplývajúcim zo zmeny životného prostredia a života ľudských komunít, ale aj ako ona prispieva k týmto zmenám. Bude sa vyžadovať, aby firma zverejnila veľké množstvo nových nefinančných indikátorov a na viaceré z nich bude musieť mať pripravený plán ako dosiahnuť hodnoty, ktoré EK vyžaduje. Jeden z nich bude napríklad uhlíková stopa firmy, ktorej hodnota (bez ohľadu na to, akú uhlíkovú stopu má firma teraz) má byť v roku 2050 čistá nula. Neoddeliteľnou súčasťou budú indikátory súvisiace s taxonómiou obchodných aktivít firmy. Všetky zverejnené informácie budú následne používané investormi na rozhodovanie sa ohľadom ďalších investícií.

Koho a kedy sa bude týkať?

Uvedená smernica začne platiť začiatkom budúceho roka. Má 3 fázy implementácie postupne od roka 2024 (zverejnenie v nasledujúcom roku) až do roku 2026, keď sa dotkne postupne veľkých podnikov, ktoré už musia reportovať podľa NFRD (majú viac ako 500 zamestnancov a sú podnikmi verejného záujmu – týka sa aj bánk), následne v roku 2025 veľkých podnikov, ktoré spĺňajú dve z troch kritérií veľkosti (40 mil. Eur obrat, 20 mil. Eur aktíva, 250 zamestnancov) a napokon v roku 2026 stredných a malých podnikov s vydanými cennými papiermi.  Nepriamo, cez informačné povinnosti bánk a podnikov z dodávateľsko-odberateľského reťazca môže mať smernica dopad na oveľa väčší počet firiem.

Zdá sa Vám ešte dosť času?

Nábeh nového reporting udržateľnosti je síce postupný, avšak aj firmy, ktorých sa to priamo teraz ešte netýka, by sa mali oboznámiť s problematikou čo najskôr, minimálne zo štyroch dôvodov:

  1. implementácia nového nefinančného reportingu (CSRD) v podniku je výrazne zložitejšia ako implementácia finančného reportingu z dôvodu množstva a rôznorodosti informácií, ktoré treba zbierať a je navyše previazaná s implementáciou reportingu súladu obchodných aktivít firmy s európskou taxonómiou (pozri článok o taxonómii)
  2. vzhľadom k tomu, že reporting je vo viacerých ukazovateľoch rozšírený na dodávateľsko-odberateľský reťazec, aj firmy bez informačnej povinnosti, prípadne s informačnou povinnosťou neskôr, budú musieť časť reportingu mať hotovú oveľa skôr, keďže sú súčasťou týchto reťazcov
  3. reporting udržateľnosti nie je len administratíva – je to dobrý návod, ako sa pozrieť na podnikanie z pohľadu prichádzajúcej transformácie ekonomiky, ktorej súčasťou je každá firma
  4. finančné inštitúcie budú klásť čoskoro podobné otázky pri poskytovaní nových úverov, či kapitálových vkladov

Chcete vedieť viac?

Prikladáme linku na spomínanú smernicu, kde je možné získať viac informácií. Smernica je teraz v pripomienkovacom procese, takže podlieha zmenám a doplneniam.

V prípade záujmu, Vám môže pomôcť školenie podľa Vašich potrieb.

Contact us

Taxonómia – čo znamená pre Vašu firmu?

Počuli ste už o taxonómii Európskej únie? Je to jeden z nosných nástrojov na transformáciu ekonomiky únie na udržateľnú. A pravdepodobne bude mať skôr alebo neskôr ekonomické dopady aj na Vašu firmu.

Aj keď sa o tom veľa nepíše nariadenie o taxonómii (nariadenie o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií) je platné už v roku 2022.

O čo ide?

Je súčasťou akčného plánu pre financovanie transformácie ekonomiky EÚ na trvalo udržateľnú. Zjednodušene má zabezpečiť, aby ochodné aktivity podnikov, ktoré prispievajú k transformácii, získali finančné prostriedky. Jedná sa pritom o finančné prostriedky rozpočtu EÚ a členských štátov (fondy), nadnárodných inštitúcii a ich finančných schém (napr. EIB), súkromných investorov (asset management fondy, dlhopisy) ale aj bankových úverov.

Koho a kedy sa týka?

Regulácia má priame dopady na určitú skupinu firiem. Už v súčasnosti majú povinnosť vykazovať tzv. taxonómiu firmy, ktoré sú definované ako veľké (nad 500 zamestnancov) a zároveň sú subjektom verejného záujmu. Medzi tieto firmy patria aj banky a poisťovne. Od roku 2026 (za účtovný rok 2025) sa nariadenie začne týkať omnoho širšieho okruhu firiem, ktoré spĺňajú aspoň dve z troch podmienok (obrat nad 40mil EUR, aktíva nad 20mil EUR, počet zamestnancov nad 250).

Nepriamo, cez zmenu systému financovania ekonomiky, môže mať  regulácia dopad na každú firmu.

Zdá sa Vám ešte dosť času?

Aj firmy, ktorých sa to priamo teraz ešte netýka, by sa mali oboznámiť s problematikou čo najskôr aspoň z dvoch dôvodov:

  1. implentácia taxonómie a jej reportingu môže byť pomerne zložitá a navyše bude previazaná s implementáciou inej pomerne zložitej požiadavky, ktorá vyplýva z tzv. CSRD (corporate sustainability reporting directive)
  2. zmyslom taxonómie je zabezpečiť financovanie transformácie, t.j. aj firmy, ktoré nespĺňajú veľkostné kritéria na povinnosť vykazovania taxonómie, môžu čerpať zvýhodnené financovanie, napríklad v podobe bankových úverov.

Chcete vedieť viac?

Pre zanietených čitateľov prikladáme pár liniek, kde je možné získať viac info:

Pozor, je to pár stoviek strán textu 😮

Zanietení čitatelia, ktorí nemajú toľko času, sa môžu obrátiť na niekoho, kto tie strany už prečítal… 🙂

Contact us

Kalkulačka uhlíkovej stopy pre firmy

S radosťou Vám predstavujeme našu rýchlu, ľahkú kalkulačku pre MSP firmy 

English version

V spolupráci s našim partnerom ARPenviro, s.r.o. sme pre Vás pripravili jednoduchú kalkulačku uhlíkovej stopy (vašej produkcie skleníkových plynov – GHG – green-house gases), ktorá je určená hlavne pre MSP (malé a stredné podniky) firmy. 

Kalkulačka Vás prevedie súborom otázok, vďaka ktorým zachytíme najdôležitejšie časti vašich firemných aktivít, ktoré vytváraju emisie skleníkových plynov. Takto môžete zadarmo získať prvotnú predstavu o vašej uhlíkovej stope. 

Vaše skleníkové emisie a vaša schopnosť ich riadenia na dosiahnutie cieľa nulových emisií (najneskôr do roku 2050) budú v budúcnosti veľmi dôležité pre udržateľnosť  vášho podnikania. Budú sa na to pýtať rôzni regulátori, banky, odberatelia aj verejnosť. 

Navyše, skleníkové emisie budú v budúcnosti stále viac a viac spoplatnené a to samo o sebe môže ohroziť hospodárske výsledky Vašej firmy. 

Vyskúšajte tu.

Contact us

GHG Calculator for companies

We are happy to introduce the easy-to-use quick GHG calculator for SME companies 

Slovenská verzia

In cooperation with our partner ARPenviro, s.r.o. we are launching a free-of-charge GHG (green-house gases) calculator mainly for SME companies.

We will lead you through a set of questions that will capture the most important parts of your business activities that create GHG emissions.

Your GHG emissions and your ability to manage those and target Net Zero emissions (latest in 2050) will be a crucial part of sustainability in your business. Regulators, banks, customers and the public will ask for it. 

On top of it, your emissions will cost you more and more in the future through the charges you will need to pay and this might substantially worsen your business performance. 

Click here.

Contact us

It’s all about…us

So we (EU) have an ambitious target in front of us to become the first climate- neutral continent. I really hope, it will not be the last continent.

But how shall this be done? Studying the topic I found many different documents and graphics which shall explain to the general public what’s the plan. Here, here, here, or here. All are somehow similar, but not the same :-(. It is quite difficult to follow, at least for those who are not in medias res.

When I explain the priorities of the Green deal I use this (found in some other document):

  • Sustainable Energy
  • Circular Economy
  • Clean Transport
  • Nature & Biodiversity
  • Food & Agriculture​

Around these (or similarly defined) priorities there are being created plenty of legislative acts (ca 80 as of today) and of course there is a lot of money. Most things become easier if money is available.

But where to get it? EU formulated an action plan for financing sustainable growth. As a result of this (among other things) money flows in the EU should be redirected into financing sustainable and climate-supporting business activities. This shall happen on a supranational level (EU funds), private investments (e.g. asset management companies), and last but not least loans from the financial industry.

If successful then a lot of changes will happen in the EU, in the economy, how and on what we work, in the way of how we live and spend, what we eat, what are our living standards, in the climate itself, etc…  Entire industries will decline, some will boom and lots of them will need to change dramatically. And not yet talking about the rest of the world.

Seems that there is a plan, there are ideas, communication strategy and money should be available as well. Is something missing?

In my opinion, there is still to be plenty of companies and individuals to be on-boarded, get aware and active.  Companies will need to adjust their business models, strategies, processes etc. Not only to support The Plan to make it work! Also to survive the changes and adapt to the new life – new era of economy.

Do you want to find out more? Contact us.

Transparency victims or winners?

Since 2009 financial crisis, banks became extremely scrutinized about what they do. How was it achieved? Easily. Extended Reporting and Supervision became the New Normal. As well as the hunt for data. Financial data.

In the era of sustainability this reporting requirement has been extended to non-financial information, which is today called sustainability data. One can somehow understand how banks can deal with multiple reporting requirements about financial data of their own clients. It’s their business to understand financial numbers, right? But carbon emissions of their own clients? Their reduction targets? Split of client business data into sustainable and unsustainable part? Judgement over what is and what is not sustainable? Data load grows exponentially.

Sustainability reporting started in EU in 2014 with non-binding guidelines of what to report. Now it becomes serious. There is an obligatory first step coming soon: Since January 2022 banks are obliged to report its own taxonomy alignment (check also the post Taxomize it!) like any other non-financial company over (currently) 500 people. With one difference, taxonomy alignment is calculated for every single client in its portfolio – irrespectively of whether a client has or does not have its own obligation to report it. So called Green Asset ratio.

And this is just one example. There is a tsunami of new reporting requirements coming on the banks and big corporates. So what will the banks do? For a while they can use estimates. But it does not take long and banks will require information from the clients. They cannot do it differently anyway – they are asked to do so by bank regulations. Irrespectively of whether the client must report it by law by himself or not.

Why do the regulators and policy makers put banks under such a pressure? Banks are seen as a tool to achieve EU strategic goals of ‘wanted’ green economic transformation. Banks have an access basically to all the companies – and via bank reporting requirements there is an indirect reach with reporting requirements to all the (primarily) corporate clients. Obligation to report creates awareness. Awareness translates to knowledge and possibly client transformation action. Banks are also an efficient transmission channel for the money – besides public green funds there is private banks’ ‘green’ money. And again – the more green loans and bonds the bank produces, the better for the reported figures (so called Green Asset ratio) …. and for the fulfillment of EU climate goals.

EU is indeed serious about green economic transformation and will use similar tools as in the case of financial crisis in 2009. Brutal Transparency.

We need to get prepared. It s coming. Will we all be in the end transparency victims or winners? What’s your view? 🙂

Contact us